Každý z nás v živote aspoň trochu potrebuje včely medonosné. Keď ich sledujeme, ako bzučia a poletujú z jedného kvetu na druhý, aby nazbierali peľ a nektár, či ako si na okrajoch bystrín naberajú vodu alebo ako vyletujú a znova vletujú do svojich obydlí pripomínajúcich pevnosti, sme o čosi bližšie každodenným prírodným zázrakom a na okamih môžeme pozorovať život mimo našich bežných ľudských starostí.
Uvedené platí najmä pre divo žijúce kolónie včiel medonosných, ktoré hniezdia v dutinách stromov hlboko uprostred lesov, sotva v dosahu našej pozornosti. Táto mimoriadne zaujímavá kniha opisuje správanie, sociálne spolunažívanie a ekológiu voľne žijúcich včiel.ň
Pozri aj: 4 trendy, ktoré už v našich predsieniach nemajú čo robiť
V chladnom ročnom období hmyz stuhne. Prežije zamrznutý a navonok mŕtvy pod uvoľnenou stromovou kôrou alebo zahrabaný v zemi. Prežíva ako vajíčko, larva, vo fáze kukly alebo aj ako plne vyvinutý jedinec. V prípade včiel medonosných je to inak. Ich včelstvá trávia zimy výborne chránené a vďaka vlastnej tvorbe tepla sú pohodlne schúlené v dutinách lesných stromov. Takto vyzeralo ich prirodzené prostredie, kým nezasiahol človek, ktorý zásadne zmenil svoj aj včelí svet.
Odkedy včelári včely medonosné domestifikovali, poznáme ich len ako obyvateľky úľov, ktoré im poskytuje človek. Stále však v lesoch žijú divoké včely a zdržiavajú sa v dutinách stromov – aj v našich zemepisných šírkach. V časoch, keď čoraz lepšie chápeme význam zachovania biodiverzity aj v našich lesoch, a keď by poznatky o biológii voľne žijúcich včiel mohli pomôcť priniesť do včelárstva nové nápady, sú dôležitejšie než kedykoľvek predtým.
Odporúčame: Záhrada bez buriny, je to vôbec možné?
Značný počet kolónií včiel medonosných žije aj dnes v dutinách lesných stromov. Keďže človek ich vo veľkom prehliada, početnosť ich výskytu sa výrazne podceňuje. Žijú v podmienkach, ktoré po celé generácie formovali ich vlastnosti a schopnosti.
Niet teda divu, že včely medonosné, od nepamäti obyvateľky lesa, si podľa všetkého, čo dnes vieme, vedia s chorobami a parazitmi poradiť omnoho lepšie, než včely „domáce“. Ani veľmi nemajú na výber, keďže im na pomoc nepríde žiaden včelár.
Včely v lese
Lesné podnebie sa vyznačuje vyrovnanými teplotami, slabším prúdením vzduchu, tlmenejším svetelným jasom a vyššou vlhkosťou vzduchu. Tieto faktory nie sú len klimatickými veličinami, ale životnými podmienkami – aj pre včely.
Mnohé vlastnosti a schopnosti včiel medonosných možno vysvetliť ich životom v lese. Nejeden dnešný problém, ktorému čelia včelstvá chované včelármi sa dá pochopiť, ak les vnímame ako prirodzené prostredie, na ktoré sú naše včely zvyknuté.
My ľudia sme do prirodzeného života včiel razantne zasiahli. Chováme ich v geometricky presných normovaných debnách, v najlepšom prípade z dreva. Životné prostredie nás a našich včiel sme masívne zmenili. Pokiaľ už dnes pre väčšinu včelstiev les nepredstavuje prirodzené prostredie, zmeny v životnom prostredí sa včely medonosnej ako „domáceho zvieraťa“ týkajú ešte o čosi viac. V dutinách stromov prebýva aj mnoho iných živočíchov. Je to akýsi miniatúrny biotop, ktorý pôsobí na život včelstva a naopak, aj včely naň vplývajú.
Ani anorganické podmienky, ktoré včelám ponúka vnútro stromu, sa nezvyknú nachádzať v úľoch, kde včelstvá chová človek. Nemusí to nutne samo o sebe znamenať problém, keďže včely znesú veľa. No o zložitých súvislostiach ešte vieme príliš málo, aby sme vedeli s istotou tvrdiť, či nedobrovoľné vysťahovanie včiel z lesa pre ne predstavuje vážne komplikácie.
Čo však môžeme tvrdiť je, že divoko žijúce včelstvá sú prirodzenou súčasťou zdravých lesov. Oba by mali koexistovať vedľa seba: domáce včelstvá, ktoré chovajú včelári pre náš úžitok, ale aj včely žijúce vo voľnej prírode, ktoré predstavujú dôležitý stavebný kameň lesného ekosystému. Včelár ponúka svojim včelám najlepšie možné podmienky a zároveň môže ťažiť z prirodzeného výberu, ktorý prebieha u voľne žijúcich včiel.
Včely medonosné
Unikátna obrazová kniha Včely medonosné prináša doteraz neznáme informácie o divých včelách, ktoré môžu poskytnúť nové impulzy aj klasickému včelárstvu. Včela je novým symbolom ochrany prírody a život divých včiel je stále zahalený tajomstvom.
Jürgen Tautz, známy nemecký odborník na život včiel, zhromaždil nové poznatky o divých včelách a oceňovaný fotograf Ingo Arndt pracujúci pre National Geographic, GEO aj BBC Wildlife prvýkrát zachytil ich život na jedinečných fotografiách. Úchvatné zábery z lesnej dutiny osídlenej rojom včiel ukazujú do najmenších detailov správanie jedinečného hmyzu a jeho dokonalo koordinované spolužitie v úli. Kombinácia skvelých fotografií, grafiky a informatívnych textov vytvára celok, ktorý vás vtiahne do tajomného a fascinujúceho sveta včiel bez ohľadu na to, či ste chovateľom včiel, milovníkom prírody, laikom alebo profesionálnym fotografom.
