Ktoré jarné huby zbierať, kde ich nájsť a ako si ich vychutnať?

Po zimnom období, keď príroda len pomaly rozliepa oči, sa konečne začínajú objavovať prvé jarné dary lesa. A medzi nimi aj huby – nenápadné, ale výnimočné. Jarné huby sú ako malý poklad pre každého, kto miluje prírodu, ticho lesa a vôňu vlhkej pôdy. Ich sezóna síce nie je taká bohatá ako v lete alebo na jeseň, no o to vzácnejšie pôsobia, keď ich konečne objavíme.

Ktoré jarné huby sa dajú u nás zbierať, kde ich hľadať, ako ich spracovať a ako si ich bezpečne a s rešpektom k prírode vychutnať? Pripravte sa – jar volá do lesa!

Huby a zdravie – viac než len pochúťka

Hoci sú huby v kuchyni často len „prílohou“, po výživovej stránke hrajú rolu hlavnej hviezdy. Obsahujú minimum kalórií, no zato kopu dôležitých látok, ktoré v bežnom jedle len tak nenájdete.

V prvom rade sú výborným zdrojom vlákniny, ktorá podporuje trávenie a pomáha udržiavať zdravý črevný mikrobióm. Niektoré druhy húb, ako napríklad hliva alebo shiitake, sú známe aj pre svoj pozitívny vplyv na imunitu – obsahujú totiž tzv. beta-glukány, ktoré stimulujú obranyschopnosť tela a môžu prispievať k lepšiemu zvládaniu infekcií.

Huby sú tiež bohaté na vitamíny skupiny B, ktoré sú dôležité pre nervový systém a energiu – nájdete v nich napríklad riboflavín a niacín či kyselinu pantoténovú. Okrem toho často obsahujú aj dôležité minerály, napr. draslík, fosfor, selén či meď – a to všetko v prirodzenej, dobre vstrebateľnej forme.

Zaujímavé je, že huby ako jedny z mála potravín dokážu prirodzene vytvárať vitamín D, keď sú vystavené slnečnému žiareniu – podobne ako ľudská pokožka. Ak si teda nazbierate huby a necháte ich chvíľu na svetle, môžete tým zvýšiť ich výživovú hodnotu. A hoci nie sú vhodné pre každého (niektorí ľudia ich horšie trávia), pre väčšinu zdravých ľudí predstavujú veľmi vítaný doplnok jedálnička.

Najväčšie chyby pri sadení v záhrade: 13 omylov, ktoré sa môžu týkať aj vás

Odhaľte najväčšie chyby pri sadení v záhrade a naučte sa, ako ich napraviť. Praktické rady, ktoré vám ušetria prácu, čas aj nervy.

Ktoré huby hľadať na jar?

Huby v jarnom období rastú nesmelo a len tam, kde sa už príroda stihla zohriať. Ale ak viete, kam sa pozerať, môžete si odniesť poriadny kulinársky úlovok. Tu sú tie najznámejšie jarné huby, ktoré sa dajú u nás zbierať.

Smrčok jedlý (Morchella esculenta)

Smrčky sú ako aristokracia medzi hubami – vyzerajú nenápadne, no chutia výnimočne. Ich klobúk pripomína včelí plást či mozoľnatý oriešok a celá plodnica je dutá.

Kedy a kde rastie: od apríla do mája, najmä v listnatých lesoch, pod jaseňmi a topoľmi, často na miestach, kde sa niečo pálilo (staré ohne či ohniská).

Použitie: majú jemnú, orieškovú chuť. Sú skvelé v smotanových omáčkach, polievkach, v rizotách alebo len tak, restované na masle s cibuľkou.

Pozor: nikdy ich nekonzumujte surové – obsahujú toxíny, ktoré sa teplom neutralizujú.

Smrčok kužeľovitý (Morchella conica)

Má podobný tvar ako jedlý smrčok, len je štíhlejší a tmavší. Je rovnako chutný a využiteľný.

Kde ho hľadať: listnaté aj ihličnaté lesy, obľubuje aj narušené pôdy.

Použitie: zhodné so smrčkom jedlým. Ideálny do krémových jedál alebo na cestoviny.

Ušiak obrovský (Gyromitra gigas)

Veľká, zvláštna huba, ktorá vyzerá ako zložený mozog alebo kúsok karfiolu. Môže pôsobiť „podivne“, no je jedlá – s patričnou opatrnosťou.

Výskyt: skoro na jar, najčastejšie na rúbaniskách a okrajoch ihličnatých lesov.

Spracovanie: treba ju najprv povariť vo vode (aspoň 2-krát), scediť a až potom použiť. V surovom stave obsahuje nebezpečné toxíny.

Využitie: do praženíc, polievok, nákypov – po poriadnom uvarení chutí jemne orieškovo.

Čírovnica májová (Calocybe gambosa)

Ľudovo „májovka“. Biela, robustná huba so silnou múčnatou vôňou. Je chutná, ale nie každému sadne jej výrazná vôňa.

Rastie: od apríla do júna, najmä v parkoch, na lúkach, v sadoch či pod kríkmi.

Použitie: na smotanové omáčky, výborná do rizota či hubovej polievky. Treba ju dôkladne uvariť, surová dráždi trávenie.

Plávka modrastá (Russula cyanoxantha)

Aj keď plávky vnímame skôr ako letné huby, niektoré druhy sa objavujú už v druhej polovici jari – napríklad táto, veľmi chutná, s jemnou, sladkastou chuťou.

Výskyt: od mája, v listnatých aj zmiešaných lesoch.

Použitie: do praženíc, omáčok, vhodná aj na nakladanie.

Peniazočka smreková (Strobilurus esculentus)

Táto drobná huba rastie priamo zo starých šišiek smreka – takže ju nájdeš skôr v ihličnatých lesoch, pri pozornejšom pohľade.

Výskyt: od marca až do mája, na rozkladajúcich sa šiškách.

Využitie: síce drobná, no chuťovo príjemná – dá sa využiť do polievok alebo ako prídavok do hubových zmesí.

Bezpečná záhrada pre deti: Ako premeniť záhradu na detský raj?

Záhrada môže byť ideálnym miestom pre deti, ak je bezpečne upravená. Inšpirujte sa riešeniami, ako vytvoriť bezpečný, hravý a podnetný priestor pre deti.

Pozor na hodvábnicu včasnú (Entoloma vernum)

Jedovatá huba, ktorá sa na prvý pohľad podobá na májovku či niektoré jedlé druhy. Má hnedastý klobúk a tenšiu nohu.

Rastie: najmä v ihličnatých lesoch na jar.

Nezbierať! Stačí malý kúsok a môže spôsobiť vážne zdravotné problémy.

Spracovanie jarných húb: čo s nimi v kuchyni

Jarné huby sú citlivé, voňavé a jemné – a aj ich spracovanie si vyžaduje trocha lásky a rešpektu. Tu je zopár tipov, ako ich využiť naplno:

• Neumývajte ich pod tečúcou vodou! Huby sú ako špongia – vodu nasiaknu a stratia chuť aj textúru. Stačí ich očistiť jemne nožom alebo hubovou kefkou.
• Smrčky a ušiaky vždy tepelne upravujte. V surovom stave sú nebezpečné – minimum je 10 minút varu.
• Májovky si vyžadujú dôkladné tepelné spracovanie. Ich intenzívna vôňa môže pôsobiť zvláštne, ale v jedle sa rozplynie do lahodnej chuti.
• Restovanie, omáčky, krémové polievky či rizotá – to sú najčastejšie spôsoby využitia. Ale aj naložené v octe, sušené (smrčky) či mrazené (májovky) stoja za to.

Zvínavka obyčajná v záhrade či domácnosti – škodca alebo pomocník?

Objavte svet zvínavky obyčajnej – užitočného kôrovca, ktorý v záhrade, pivnici či pôde robí tichú, no cennú prácu. Krása v nenápadnosti.

Ako si huby vypestovať doma

Áno, naozaj! Huby si dnes môžete pestovať aj v byte či pivnici. A výhodou je nielen čerstvosť, ale aj istota, že si na tanier nedáte niečo nebezpečné.

Ktoré huby sa dajú pestovať doma?

• Hliva ustricová – najobľúbenejšia, nenáročná a výživná. Pestuje sa na slame alebo špeciálnych substrátoch.
• Šampiňóny – obľúbené v kuchyni, ale o niečo náročnejšie na podmienky (teplota, vlhkosť).
• Shiitake – ázijská „liečivá“ huba, ktorú môžete pestovať na dubových polienkach alebo v špeciálnych boxoch.

Ako na to?

• Kúpte si pestovateľskú sadu – obsahuje substrát so sadbou a návod.
• Umiestnite ju na tmavšie, vlhké miesto (napr. pivnica, kúpeľňa, kuchynský kút bez priameho slnka).
• Postrekujte vodou, udržuj vlhké, ale nie premočené.

Už o pár týždňov sa môžete tešiť na vlastnú úrodu! A čo je najlepšie? Zrazu pochopíte, ako huby rastú – a pri najbližšej prechádzke v lese ich možno budete vidieť celkom inak.

Les nie je len o plných košíkoch húb

Jar nie je len o prvosienkach, medveďom cesnaku či vtáčom štebote. Pre mnohých milovníkov prírody je to aj čas, keď sa začína sezóna húb – a hoci nie je ešte taká bohatá ako v lete alebo na jeseň, lesy už skrývajú prvé poklady. Zbieranie jarných húb je tak trochu výzva – no zároveň veľká radosť. Nie je to však len o tom, čo si donesiete domov. 

Je to aj o tom, že si vyčistíte hlavu, zhlboka sa nadýchnete čerstvého vzduchu a možno popri tom zbadáte zajačika, ďatľa alebo si sadnete pod strom a chvíľu žijete pre prítomný okamih. Jarné huby sú dar – nielen na tanieri, ale aj v srdci. Tak teda – nožík do vrecka, košík do ruky a hurá do lesa. Nech sa vám jar ukáže z tej najvoňavejšej strany.

Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos