Nie každý si to prizná, ale veľa ľudí pri prvom stretnutí s jedlými kvetmi zažije istý druh podozrenia: Naozaj to mám zjesť? Veď kvety sú predsa na obdivovanie, voňanie... možno na maľovanie. Ale žuť ich? Nuž, jedlé kvety sú presne to, čo ich názov napovedá – kvitnúce rastlinky, ktoré sú nielen bezpečné, ale aj lahodné, originálne a často prekvapivo chutné.
Jedlé kvety nie sú výstrelok módy
Zatiaľ čo niekto si pri pojme „kvet na tanieri“ predstaví gurmánsku extravaganciu, v skutočnosti ide o tradíciu starú tisíce rokov. Starí Rimania jedli fialky, v ázijskej kuchyni sú kvety bežnou súčasťou pokrmov a už naše staré mamy vedeli, že nechtík nie je len na čaj, ale aj na farbenie masla.
Dôležité však je – a to zdôraznime hneď na začiatku – že nie všetky kvety sú jedlé. A tie, ktoré sú, musia byť pestované bez chemikálií. Žiadne „len tak zo záhrady po babičke, kde pred chvíľou postriekali trávu“.
Ak chcete kvety konzumovať, mali by pochádzať z bio zdrojov alebo byť vlastnoručne vypestované bez pesticídov. Samozrejme, dajú sa aj kúpiť. Ak chcete raz za čas prekvapiť rodinu či známych efektne servírovaným jedlom, oplatí sa vám to.
A teraz – nech to rozkvitne!
Ruže – kráľovné taniera
Ruže nie sú len o romantike. Ich lupienky majú jemne sladkú chuť, ktorá sa krásne hodí do dezertov – či už ako ozdoba na tortu, alebo priamo do krémov a sirupov. Obľúbený je ružový cukor, ktorý vznikne premiešaním ružových lupienkov a kryštálového cukru. Alebo skúste domáci ružový sirup – ideálny do limonád či sektu.
Ružové lupene sa tiež dajú kandizovať. Namočíte ich do bielka, posypete cukrom, necháte uschnúť a... zrazu máte niečo medzi umením a dezertom.
Fialky – sladké, voňavé a nostalgické
Kto raz ochutná fialku, ten nikdy nezabudne na tú jemne sladkastú chuť s nádychom jari. Fialky sa výborne hodia do želé, cukríkov, medov, zmrzlín a, samozrejme, – ako ozdoba koláčov.
Vyrába sa z nich aj fialkový likér, ktorý má nielen krásnu farbu, ale aj jemnú, elegantnú chuť. A ak vložíte fialku do kocky ľadu? Nielenže omdlie estetická duša každého hosťa, ale aj nápoj získa dušu.
Freepik
Nechtík – farba do taniera
Nechtík sa nie nadarmo volá „chudobný šafran“. Jeho žiarivo oranžové lupene dodajú farbu ryži, polievkam či cestovinám – a chutia jemne korenisto. Môžete ich nasekať do masla, nátierok alebo šalátov. V čaji zas pôsobia liečivo a upokojujúco. A keď ním posypete chlieb s bryndzou? Vidieť i cítiť ten rozdiel.
Sedmokrásky – nežná bodka
Sedmokrásky chutia trochu horkasto, ale v malom množstve krásne oživia šalát, obložené chlebíky, nátierky či krémové polievky. Ich detská nevinnosť pôsobí ako kontrast k vážnym jedlám – a pre niektorých sú symbolom návratu k prírode.
Levanduľa – voňavá aj na jazyku
Nie, levanduľa nepatrí len do vrecúška proti moliam. Je výrazná, aromatická a keď sa s ňou narába opatrne, dokáže dezertom dodať priam luxusný francúzsky šmrnc. Vynikajúco sa hodí do čokolády, panna cotty, sušienok či limonád. Levanduľové latte? Áno, prosím. Ale pozor – menej je viac. Inak budete mať v ústach levanduľové mydlo.
Kapucínka – trocha ohňa
Kapucínka je kvet, ktorý nielen krásne vyzerá, ale aj chutí – jemne pikantne, ako reďkovka. Hodí sa do šalátov, wrapov, sendvičov, ale aj na ozdobu slaných jedál. Okrem kvetov sú jedlé aj listy a púčiky – tie môžete naložiť do octu ako „falošné kapary“.
Ľalia, chryzantéma či ibištek? Áno, ale...
Niektoré kvety sú síce jedlé, ale treba ich dôkladne pripraviť. Napríklad chryzantémy sú obľúbené v ázijských kuchyniach, no musia sa tepelne upraviť. Ibištek sa využíva v nápojoch, čajoch či džemoch – má osviežujúcu, kyslastú chuť. A jedlé druhy ľalií – napríklad ľaliovka (Hemerocallis) – sa využívajú v čínskej kuchyni.
Pažítkové kvety – fialové hviezdičky s cibuľovým prekvapením
Kto pozná pažítku, vie, že ide o stálicu kuchyne – ale menej známe je, že jej jemné fialové kvety sú tiež jedlé. Chuťovo sú o niečo jemnejšie než samotné steblá, no stále si nesú ten príjemne cibuľový nádych.
Skvele sa hodia na posypanie šalátov, do studených nátierok, zemiakového šalátu alebo ako dekorácia na slané koláče. A navyše – keď ich rozoberiete na drobné lupienky, vytvoríte efekt, akoby tanier zasypal levanduľový sneh.
Aksamietnica – slnko na tanieri
Aksamietnica je síce nenáročná záhradná rastlinka, ale v kuchyni je celkom extravagantná. Jej kvety chutia mierne citrusovo, trochu korenisto, niekedy až pikantne – čo z nej robí výborného kandidáta na ochutenie šalátov, masiel alebo octov.
Niektoré druhy sa dokonca používajú ako „náhrada šafranu“, keďže zafarbia jedlá do žlta. Dôležité je však spomenúť: jedlé sú len niektoré druhy a kultivary a najlepšie je ich pestovať doma bez chémie.
Kvetinová gastronómia v praxi
Jedlé kvety nie sú len o chuti, ale najmä o dojme. Predstavte si svadobnú tortu so žiarivými ružami a fialkami. Limonádu, v ktorej pláva kocka ľadu s nechtíkom. Letný sorbet s levanduľou. Alebo prosecco s plávajúcim sedmokráskovým kvietkom. Zrazu má každé jedlo atmosféru slávnosti – aj keď ste len doma s mačkou a Netflixom.
Kuchári a cukrári ich používajú aj na dekorovanie moderných jedál – či už ide o fine dining, brunch alebo domáci koláč. Módnym trendom sú aj kvetinové maslá, octy a sirupy, ktoré viete vyrobiť aj doma. Stačí pár kvetov, trocha trpezlivosti a chuť skúšať.
Zásady zberu a konzumácie jedlých kvetov
Kým sa pustíte do záhradnej ochutnávky, tu je zopár zásad:
- Vždy si overte, že kvet je jedlý. Niektoré druhy sú toxické.
- Pestujte ich bez chemikálií. Čo by ste nechceli v šaláte, to nechce ani kvet.
- Začnite s malým množstvom. Kvety môžu byť pre niekoho ťažšie stráviteľné.
- Zbierajte kvety v suchu a dopoludnia. Vtedy sú najvoňavejšie a najčerstvejšie.
Jedlé kvety sú darom prírody, ktorý v sebe spája krásu, jemnosť a chuť. Nie sú len na parádu. Sú mostom medzi vizuálnym pôžitkom a kulinárskym zážitkom. Vďaka nim sa aj obyčajné jedlo stáva výnimočným – lebo hoci jeme očami, kvety nám pripomínajú, že niekedy sa oplatí jesť aj srdcom.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
