Mrkva patrí aj v našich zemepisných šírkach medzi najobľúbenejšie a najčastejšie konzumované druhy zeleniny. Dokážeme si ju sami vypestovať v záhradách, krájame ju do tradičného vývaru, pripravujeme z nej lahodné koláčiky či muffiny, alebo si do nej len tak schuti zahryzneme.
Sladká, chutná a vitamínmi nabitá mrkva je tradičnou obľúbenou zeleninou na vysádzanie u mnohých záhradkárov. Okrem klasických dlhých oranžových mrkiev môžete pestovať aj malé okrúhle mrkvy a dokonca aj červené, žlté či fialové odrody.
Mrkva sa pestuje veľmi jednoducho – zo semien, pričom zaberá málo miesta a možno ju pestovať aj v nádobách. Pravidelne vysievajte malé dávky semien mrkvy už od skorej jari, aby ste si zabezpečili zber svojej domácej mrkvy takmer po celý rok.
Siatie mrkvy
Doma vypestovaná mrkva nemusí byť vždy taká rovná a „dokonalá" ako mrkva zo supermarketu. ALE! Chutí oveľa lepšie, takže sa ju naozaj oplatí pestovať. Ak mrkvu budete siať pravidelne, môžete si pochutnať na vlastnej čerstvej, supersladkej mrkve prakticky počas celého roka.
Mrkva (po latinsky daucus carota) má rada slnko a ľahkú, dobre priepustnú pôdu. Ak je vaša pôda kamenistá, plytká alebo ťažká a ílovitá, vaše snahy môžu skončiť so zakrpatenými alebo vidlicovitými mrkvami.
Preto vyskúšajte druhy s krátkymi koreňmi alebo ich pestujte vo vyvýšených záhonoch či vyšších nádobách.
Mrkva je veľmi dobre odolná voči suchu, takže zálievku potrebuje iba zriedka.
Odporúčame: Záhradkári, pozor! Týchto 12 druhov zeleniny vysievajte rovno do záhonov!
Aké druhy mrkvy pestovať?
- Odrody s krátkymi alebo okrúhlymi koreňmi sú najvhodnejšie na pestovanie v kamenistej alebo ťažkej pôde, aby sa zabránilo rozdvojeniu, pričom sú ideálne aj do nádob.
- Dlhokoreňové odrody sú vhodné do hlbokej a piesočnatej pôdy.
- Niekoľko odrôd môže poskytnúť určitú odolnosť voči parazitom – najčastejšie voči muške mrkvovej a vŕtavke mrkvovej.
Sadenie mrkvy vonku na jar
Mrkva najlepšie rastie na plnom slnku, v úrodnej a dobre priepustnej pôde. Ak je vaša pôda kamenistá, plytká alebo ťažká ílovitá, môžete skončiť so zakrpatenými alebo vidlicovitými – rozkonárenými koreňmi.
- Pred sejbou prekopte plochu do hĺbky, odstráňte burinu a čo najviac kameňov.
- Optimálna je hlinito-piesočnatá pôda, ale pri dobrej závlahe môže byť aj ľahšia piesočnatá.
- Zapracujte veľa dobre prehnitého hnoja alebo kompostu a podľa možnosti aj granulovaného hnojiva.
- Ak chcete, aby mala mrkva krásnu sýtu farbu, pestujte ju na ľahkých piesočnatých pôdach alebo na pôdach s vyšším obsahom humusu.
- Ťažké a vápenaté pôdy znižujú intenzitu vyfarbenia rovnako ako nadbytok vlahy.
- V ideálnom prípade nechajte pôdu pred výsevom usadiť sa a spevniť.
- Skoré odrody sa môžu vysievať už vo februári alebo marci, ale kvôli prízemným mrazom ich ešte treba prikryť.
- Hlavná sezóna vonkajšieho výsevu je od apríla do začiatku júla.
- Na balíku semien bude uvedené, či ide o skorú alebo inú odrodu.
Semená zasejte čo najplytšie – iba 1 cm hlboko a do riadkov vzdialených od seba 15 – 30 cm. Semená môžu klíčiť pomaly, takže buďte trpezliví. Nežiaduce rozkonárenie koreňov mrkvy býva problémom hlavne pri ich pestovaní na ťažkých pôdach.
V prípade potreby prerieďte sadenice, pričom sa zamerajte na rastliny vzdialené od seba 5 – 7,5 cm. Výsev malých dávok každé tri až štyri týždne vám poskytne nepretržitú úrodu.
Mrkva patrí medzi dvojročné rastliny. V prvom roku vytvorí koreň so zásobnými látkami. Ak by ste ju na hriadke nechali až do ďalšej sezóny, využijete ju na kvitnutie a tvorbu semien.
Siatie mrkvy vo vyvýšených záhonoch
Mrkva dobre rastie aj v hlbokých nádobách s viacúčelovým kompostom, takže je skvelou zeleninou na výsev, ak máte u vás doma a v záhrade obmedzený priestor.
Mrkva zasadená do vyvýšených záhonov a vyšších nádob bude potrebovať plné slnko a pravidelnú zálievku. Ideálne sú druhy s guľatým koreňom alebo môžete zasiať klasickú dlhú mrkvu, ale zberajte ju už v jej mladosti ako takzvanú „baby" zeleninu.
Zber mrkvy
Mrkvu môžete zberať približne 12 až 16 týždňov po jej zasiatí. Takže z opakovaných výsevov si môžete vychutnať čerstvú mrkvu od konca jari až do neskorej jesene.
Mrkvu zberajte hneď, ako budú jej korene dostatočne veľké. To možno vidieť vtedy, keď už samotné mrkvy „vykúkajú" zo zeme.
Neprehliadnite: Pestovanie papriky zo semien a priesad: Kedy začať a ktoré druhy paprík sú na pestovanie najlepšie?
Mrkva - choroby a škodce
V posledných rokoch sa pri mrkve zo skorých výsevov môžete stretnúť so škodcom vŕtavka mrkvová. Počas roka má dve generácie, pričom škodlivejšia je práve tá druhá. Larvy sa koncom leta zavŕtavajú do koreňov a vyhlodávajú v nich nepravidelné chodbičky. Takto poškodená mrkva počas skladovania ľahšie podlieha hnilobe.
Mrkvu ďalej môžu napádať aj vošky. Okrem vošky mrkvovej na mrkve škodia aj iné druhy, vrátane vošiek melónových, vošiek vŕbových a vošiek broskyňových. Všimnete si ich na jemnej vňati mrkvy, keď spôsobia kučeravosť listov a tvoria lepkavú medovicu, na ktorej neraz rastie pleseň.
S väčším výskytom škodcov mrkvy sa môžete stretnúť v ťažkých pôdach alebo v daždivejších rokoch.
Odporúčame aj: Semienka na sadenie: Ako si správne vybrať a čo všetko si treba všímať na obale?
