Povedzme si úprimne: nie je nič krajšie ako zelený parapet plný šťastných rastlín, ktoré bujnejú, kvitnú a robia nám radosť. Ale niekedy sa medzi nimi v tichosti usadia nepozvaní hostia. A títo hostia – hoci sú drobní – sú aj dosť nebezpeční. Volajú sa puklice. A aj keď ich názov znie celkom nevinne, vedia rastlinke poriadne znepríjemniť život.
Čo sú puklice a prečo si na ne dať pozor?
Puklice (rod Parthenolecanium, čeľaď Coccidae – puklicovité) sú drobný hmyz, ktorý si pri letmom pohľade na rastlinu možno ani nevšimnete. Žijú totiž skromne – ukryté pod drobným, často hnedým alebo voskovým štítkom, ktorý pripomína miniatúrny disk alebo šupinku. Sedia na stonkách, listoch alebo aj pod nimi a tvária sa, že tam nie sú. Ale verte, že sú – a že sajú zo zelene život. Doslova.
Sú príbuzné červcom, presnejšie patria medzi červce (nadčeľaď Coccoidea), a vo svete rastlín ich radíme medzi najnebezpečnejších škodcov izboviek. A vedia byť zákerné – množia sa potichu, rýchlo a rastlina často začne chradnúť, kým si vôbec všimnete, že niečo nie je v poriadku.
Puklice verzus pestovateľská hrdosť
Často sa stáva, že keď objavíme na rastline puklice, prepadne nás pocit zlyhania. „Čo som spravil(a) zle?“ „Prečo práve moje fikusy?“ Ale pokoj – aj skúsení záhradkári, ktorí majú balkón ako z botanickej záhrady, si niekedy musia priznať, že „aha, tu je drobný panciernik a volá si posily“.
Puklice si často domov prinesieme spolu s novou rastlinou zo záhradníctva či supermarketu – ukryté pod listom alebo hlboko v kvetináči. Preto je karanténa pri novom prírastku veľmi dobrý zvyk. Nech si nový zelený priateľ posedí pár dní bokom, kým si overíte, že neprišiel s malou armádou.
Depositphotos
Ako zistím, že mám doma puklice?
Dobre sa pozrite. Ak na stonke alebo spodnej strane listov vidíte drobné, zaoblené, pevne prichytené útvary, ktoré vyzerajú ako miniatúrne štítky – bingo, sú tam. Nie sú to šupinky od hliny ani kúsky hnojiva. Tie sa nehýbu, ale puklice áno, síce pomaly, ale žijú a škodia.
Ďalší varovný signál? Lepkavý povrch rastliny alebo jej okolia. Puklice totiž vylučujú sladkú medovicu, ktorá je nielen nepríjemná, ale aj láka plesne či ďalší hmyz. A ak listy začnú žltnúť, deformovať sa alebo opadávať, rastlina už bije na poplach.
Ktoré izbové rastliny puklice napádajú najčastejšie?
Puklice sa často objavujú na fikusoch, citrusoch, oleandroch, krotonoch, kávovníkoch, orchideách, dracénach, palmičkách (napr. chamaedorea) a ďalších rastlinách s pevnejšími listami. Vyhovuje im suchší vzduch a teplé prostredie – preto sa tak ľahko rozšíria v bytoch počas zimy.
Do boja proti pukliciam
Prvou zbraňou je trpezlivosť a vatička. Áno, klasická kozmetická tyčinka a lieh dokážu zázraky. Puklice sa dajú opatrne zotrieť – jemne ich mechanicky odstráňte, ideálne z celej rastliny. Nie je to zábava na jedno popoludnie, ale tá radosť, keď ju opäť uvidíte rozvíjať listy, stojí za to.
Druhá možnosť je nasadiť trochu chémie – postreky proti červcom alebo systémové insekticídy (ak ste už v pokročilom štádiu boja). Dôležité je ošetriť aj pôdu, lebo niektoré puklice kladú vajíčka práve tam. A nezabudnite – všetko mimo kvetináča, čo mohlo prísť do kontaktu so škodcom (napr. miska, okno, parapet), treba dôkladne umyť.
Prírodné zbrane proti pukliciam a triky našich babičiek
Ak sa vám do chémie príliš nechce, existujú aj jemnejšie zbrane z prírodnej lekárničky.
Mydlový roztok
Napríklad taký mydlový roztok – zmiešate lyžicu jemného mydla (bez parfumov a prísad) v litri vody a opatrne nastriekate na rastlinu. Nezabudnite po pár hodinách jemne zmyť čistou vodou – aby listy netrpeli.
Olejový postrek
Pomáha tiež olejový postrek – zmes vody a pár kvapiek olivového alebo neemového oleja. Olej naruší voskový štít puklice a zabrzdí jej dýchanie – takže ju doslova „vypne“. Je to síce menej rýchle ako chémiou, ale zato šetrné k rastline aj domácnosti.
Cesnakový výluh
Z babských rád tu máme aj cesnakový výluh – pár strúčikov cesnaku rozpučte, zalejte vriacou vodou a nechajte lúhovať. Po vychladnutí nastriekajte. Znie to možno ako šalátový dresing, ale pukliciam to vonia rozhodne menej ako vám.
Dôležité je nevzdať sa (ani pri druhej vlne puklíc)
Jednou z frustrácií, ktorú zažije asi každý, kto s puklicami bojuje, je ich návrat. Vyzerá to, že sú preč – rastlina ožíva, začínate opäť veriť v lepšie časy... a zrazu, po dvoch týždňoch, tam zasa niečo sedí na stonke. Je to bežné. Puklice totiž kladú vajíčka, ktoré sa zvyknú liahnuť neskôr, takže boj treba zopakovať viackrát, pokojne aj niekoľko týždňov po sebe.
Ale ak vydržíte, máte vyhraté. Nie je to len o ochrane jednej rastliny – budujete si záhradkársku trpezlivosť, skúsenosť a vlastne aj trošku tú pestovateľskú hrdosť. Lebo keď sa vám podarí vytiahnuť chorľavý fíkus z náruče puklíc a premeniť ho na opäť zelenú pýchu obývačky, to sa počíta.
Existuje aj prevencia proti pukliciam?
Áno! A začína sa pri pozorovaní. Občasná kontrola vašich rastlín pomáha včas odhaliť prvé príznaky. Rovnako dôležité je správne zalievanie a vetranie – puklice milujú suchý, teplý vzduch. Ak teda občas pustíte oknom čerstvý vzduch a zálievku ustriehnete tak, aby rastlinka nestála v mokrej pôde, máte polovičný úspech.
Niektorí záhradkári prisahajú aj na domáce postreky – napríklad z vody, jedlej sódy a trochy oleja. Iní si na pomoc berú prírodu – lienky a parazitické osičky sú prirodzenými nepriateľmi puklíc, ale v obývačke to asi nie je úplne ideálne riešenie.
Keď puklice zmiznú, ale dôvera nie
Ak si vaša rastlina prešla puklicovou epizódou, je dobré dopriať jej obnovu a regeneráciu. Po odstránení škodcov jej môžete pridať trochu výživy – napríklad listové hnojivo, ktoré sa nastrieka priamo na listy a pomáha ich hojeniu. Ale pozor – až keď ste si istí, že je „čistá“. Nechceme kŕmiť aj zvyšné puklicové embryá.
Vhodné je aj jemné presadenie, ak bola rastlina silne napadnutá – nová pôda jej dodá silu a zbaví vás prípadných vajíčok v substráte. Starý kvetináč poriadne vydezinfikujte alebo nahraďte.
A hlavne – opäť sa na ňu usmejte. Dajte jej čas. Ona vie, že ste ju zachránili.
Koniec pukliciam!
Povedzme si pravdu – každá rastlinka občas potrebuje trochu lásky. A aj keď si nevie sama povedať „hej, mám puklice!“, určite vám po úspešnom zásahu ukáže svoju vďaku – novým listom, zdravým vzhľadom či dokonca kvetom.
Tak si k nej sadnite, pohlaďte ju pohľadom (aj keď ste práve hodinu odstraňovali puklice) a pripite si aspoň v duchu čajom na jej zdravie. Aj na to vaše. Lebo ste zasa zvládli malý prírodný zázrak – navrátiť život tam, kde sa ho niekto pokúsil vycucať.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
