Lišajníky, ktoré často vidíme na kôre stromov, sú pre mnohých záhadou. Často vzniká otázka, či ich prítomnosť škodí stromom, alebo či sú len neškodnou súčasťou prírody. Mnohí záhradkári a pestovatelia stromov sa tiež pýtajú, či ich prítomnosť znamená, že strom je v zlom zdravotnom stave.
Prečo lišajníky obrastajú stromy? Škodia stromom, alebo nie? Sú lišajníky na stromoch vôbec nejako využiteľné, majú nejaký význam alebo sú to iba parazity?
Neprehliadni: TAKTO si možno pripraviť kvalitný kompost z listov stromov
Čo sú lišajníky?
Lišajníky na stromoch sú špeciálne organizmy, ktoré vznikajú symbiózou medzi hubami a riasami alebo sinicami. Táto spolupráca im umožňuje prežiť v extrémnych podmienkach a vytvárať si vlastné živiny. Lišajníky rastú na rôznych povrchoch, vrátane kôry stromov, skál či pôdy.
Prvé lišajníky sa objavili už v mladších prvohorách. Ešte asi nie na stromoch, ale napriek tomu boli svedkami prvotvorby života na planéte. Odvtedy sa vyskytujú od rovníka k pólom, na holej pôde, trúchnivejúcom dreve, kameňoch, skalách aj vo vysokohorských a polárnych oblastiach a púšťach. Extrémom je výskyt lišajníkov v Antarktíde, kde sa nachádzajú úplne vo vnútri kameňov. Dnes máme približne 15 až 17 000 druhov lišajníkov, avšak mnoho z nich je doposiaľ neobjavených.
Hlavné vlastnosti lišajníkov
- Symbióza: Huby poskytujú lišajníkom štruktúru a ochranu, zatiaľ čo riasy alebo sinice vykonávajú fotosyntézu, čím vytvárajú živiny potrebné pre prežitie.
- Indikátory čistoty ovzdušia: Lišajníky sú citlivé na znečistenie ovzdušia, a preto sa často používajú ako bioindikátory. Ich prítomnosť alebo neprítomnosť môže naznačovať kvalitu životného prostredia.
Zaujme Ťa: Chryzantémy sú kráľovné jesene: Ako ich správne pestovať?
Depositphotos
Najznámejšie lišajníky na stromoch
Lišajníky, ktoré rastú na stromoch, patria medzi najzaujímavejšie druhy týchto organizmov a môžeme ich nájsť po celom svete. Niektoré druhy sú obzvlášť známe svojím vzhľadom a výskytom na stromoch. Tu sú niektoré z najznámejších lišajníkov, ktoré sa často vyskytujú na kôre stromov:
Mapovník zemepisný (Rhizocarpon geographicum)
Tento lišajník je známy svojím vzhľadom, ktorý pripomína zemepisné mapy. Má žltkasté alebo zelenkavé sfarbenie a vytvára nepravidelné škvrny na kôre stromov. Je typický pre chladnejšie a horské oblasti.
Terčovka bublinatá (Hypogymnia physodes)
Terčovka bublinatá patrí medzi najbežnejšie lišajníky na stromoch. Má sivú až zelenkavú farbu a vyznačuje sa charakteristickým bublinatým vzhľadom. Je veľmi citlivá na znečistenie ovzdušia a často sa používa ako indikátor kvality vzduchu.
Bradavník obyčajný (Parmelia sulcata)
Bradavník je ďalší veľmi rozšírený lišajník, ktorý sa často vyskytuje na stromoch, skalách aj pôde. Má šedo-zelenú farbu a typický listový vzhľad. Tento druh je veľmi odolný a ľahko sa prispôsobuje rôznym podmienkam.
Pľuzgierka islandská (Cetraria islandica)
Hoci je tento lišajník známejší z pôdy, často sa vyskytuje aj na kôre stromov, najmä v chladnejších oblastiach. Má hnedo-zelenú farbu a je známy svojimi liečivými vlastnosťami. V minulosti sa používal ako prírodný prostriedok na liečbu kašľa a ochorení dýchacích ciest.
Lopúchovec jelšový (Evernia prunastri)
Tento lišajník má jemnú štruktúru a svetlú zeleno-bielu farbu. Rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch a je známy svojou vôňou. Lopúchovec sa často používa v parfumérskom priemysle na výrobu esenciálnych olejov.
Pozri aj: Hloh obyčajný: Spoznajte jeho účinky na naše zdravie
Depositphotos
Prečo lišajníky obrastajú stromy?
Lišajníky obrastajú stromy, pretože kôra stromov poskytuje ideálny povrch pre ich rast. Kôra stromov poskytuje stabilný a relatívne nepretržitý povrch, na ktorom sa lišajníky môžu uchytiť. Drsná štruktúra kôry umožňuje lišajníkom ľahko sa pripojiť a rásť.
Lišajníky sa spoliehajú na fotosyntézu, ktorú vykonávajú riasy alebo sinice v symbiotickom vzťahu s hubami. Stromy, najmä v riedkych lesoch alebo na slnečných miestach, poskytujú dostatok svetla, ktoré lišajníky potrebujú na tvorbu energie.
Kôra stromov často udržiava dostatok vlhkosti, čo je dôležité pre prežitie lišajníkov. Vlhké podmienky, ktoré kôra môže poskytovať, pomáhajú lišajníkom rásť, najmä v daždivom alebo hmlistom prostredí.
Stromy sú dlhodobé rastliny, čo znamená, že lišajníky môžu mať stabilné miesto na rast po mnoho rokov. Keďže lišajníky rastú pomaly, potrebujú povrch, ktorý sa rýchlo nemení, čo im stromy poskytujú.
Lišajníky pomáhajú pri tvorbe humusu a prispievajú k biodiverzite stromov a ich okolia. Vytvárajú mikrohabitaty pre drobné organizmy, čím obohacujú ekosystém.
Lišajníky na ovocných stromoch – škodia im?
Lišajníky neškodia priamo ovocným stromom, pretože neodoberajú živiny ani nevnikajú do tkanív stromu. Sú to epifyty, čo znamená, že rastú na povrchu kôry stromu bez toho, aby z neho čerpali živiny. Napriek tomu môžu ich prítomnosť naznačovať niektoré nepriaznivé podmienky alebo prispieť k určitým nepriamym problémom.
Škody spôsobené lišajníkmi:
- Zníženie cirkulácie vzduchu a prístupu slnečného svetla: Ak sú konáre stromu hustejšie pokryté lišajníkmi, môže to do istej miery znížiť množstvo svetla, ktoré preniká ku kôre a listom. To môže mierne znížiť fotosyntézu, hoci tento efekt je zriedkavo závažný. V extrémnych prípadoch môžu husté lišajníky obmedziť cirkuláciu vzduchu, čím vytvárajú vlhkejšie prostredie, kde sa ľahšie rozvíjajú choroby.
- Zachytávanie vlhkosti: Lišajníky môžu zadržiavať vlhkosť na povrchu stromu, čo môže v niektorých prípadoch podporiť vznik plesní alebo hniloby, najmä na oslabených stromoch. Zdravé stromy však zvyčajne nie sú takýmto problémom postihnuté.
- Signál slabšieho zdravia stromu: Lišajníky sa častejšie vyskytujú na starších alebo oslabených stromoch, ktoré rastú pomalšie a majú menej aktívny rast. Hoci lišajníky nie sú príčinou tohto oslabenia, ich prítomnosť môže poukazovať na zhoršené podmienky, ako sú nedostatok slnečného svetla, slabá cirkulácia vzduchu alebo celkové oslabenie stromu, čo môže viesť k väčšej náchylnosti na choroby a škodcov.
Ako sa vyhnúť problémom s lišajníkmi?
- Prerezávanie stromov: Zlepšenie prúdenia vzduchu a zvýšenie množstva slnečného svetla môže znížiť rast lišajníkov.
- Odstránenie lišajníkov: Jemné očistenie kôry pomocou mäkkej kefky alebo hubky môže pomôcť odstrániť lišajníky. Je však dôležité nepoškodiť kôru.
- Udržiavanie stromov zdravých: Silné, zdravé stromy sú menej náchylné na rast lišajníkov. Pravidelná starostlivosť, ako je hnojenie, zalievanie a ochrana pred škodcami, podporuje vitalitu stromu.
Celkovo lišajníky nepredstavujú vážne ohrozenie pre ovocné stromy, ale môžu signalizovať potrebu zlepšiť podmienky, v ktorých strom rastie, aby zostal silný a zdravý.
Odporúčame: Posledné kosenie trávnika pred zimou + 5 tipov na dokonalý vzhľad trávnika
Depositphotos
Ekologický význam lišajníkov
Lišajníky majú v prírode veľmi dôležitú úlohu a ich prítomnosť zohráva významnú rolu v rôznych ekosystémoch. Tieto organizmy sú jedinečné vďaka svojej symbiotickej povahe, keďže vznikajú spojením húb a rias alebo siníc, čo im umožňuje prežiť v rôznych a často extrémnych podmienkach. Tu sú hlavné ekologické prínosy lišajníkov:
- Indikátory kvality ovzdušia.
- Lišajníky zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe a rozklade pôdy.
- Lišajníky poskytujú dôležité útočisko a životné prostredie pre mnohé druhy hmyzu, mikroorganizmov a drobných bezstavovcov.
- Niektoré lišajníky, najmä tie, ktoré majú symbiotické vzťahy so sinicami, sú schopné fixovať dusík z atmosféry a premieňať ho na formu, ktorú môžu využívať rastliny.
- Lišajníky slúžia ako potrava pre rôzne druhy zvierat, napríklad pre soby, ktoré ich konzumujú v arktických oblastiach, kde iné potravné zdroje nie sú dostupné.
- Na stromoch nevysávajú živiny, ale poskytujú povrchu ďalšiu vrstvu ochrany pred poškodením.
Odstránenie lišajníkov zo stromov
Ak sa chcete lišajníkov zbaviť, môžete ich jemne odstrániť, no buďte opatrní, aby ste nepoškodili kôru stromu:
- Použite mäkkú kefku alebo hubku: Lišajníky môžete opatrne zoškrabať kefkou s mäkkými štetinami. Vyhýbajte sa drsným nástrojom, ktoré by mohli poškodiť kôru.
- Kefkovanie po daždi: Lišajníky sú po daždi mäkšie a ľahšie sa odstránia bez toho, aby ste poškodili kôru stromu.
Chemická ochrana, ošetrenie (v prípade potreby)
Aj keď chemické prípravky by mali byť poslednou možnosťou, existujú bezpečné fungicídy, ktoré môžu pomôcť odstrániť lišajníky.
- Medený fungicíd: Medené fungicídy sú účinné proti lišajníkom a často sa používajú na ochranu stromov pred plesňami. Postrekujte stromy na jeseň alebo v zime, keď nemajú listy.
- Sírové spreje: Spreje na báze síry môžu byť tiež účinné pri ničení lišajníkov.
Lišajníky sú ekologicky dôležité a často sú neškodnou súčasťou prírodného prostredia stromu. Ich prítomnosť nemusí byť vždy dôvodom na zásah. Ak nie sú príliš rozšírené a neobmedzujú rast stromu, môžete ich považovať za estetický prvok, ktorý prispieva k biodiverzite vašej záhrady.
