Viete, čo majú spoločné všetky vajíčka, ktoré si ráno rozbijete na panvicu? Všetko dôležité vám o nich povie ten nenápadný kód, ktorý je vytlačený priamo na škrupine. Tento „rodný list“ vajíčka nám hovorí veľmi veľa.
O tom, odkiaľ vajíčko pochádza, čo bolo sliepočke dopriate, aké je veľké a čerstvé – a dokonca aj to, či je všetko v súlade so zákonom. Možno sa to zdá ako banalita, ale je to cenná informácia. Tieto kódy a označenia totiž odhaľujú aj niečo zo zákulisia potravinovej výroby – a ak patríte k tým, ktorí chcú vedieť, čo jedia, bude sa vám to hodiť.
Triedy vajec – trieda A, trieda B
Vajíčka, ktoré si bežne kúpite v obchode, patria do triedy A. To znamená, že sú čerstvé, majú neporušenú škrupinu, bielok drží tvar a žĺtok nie je roztečený ako mesiac po splne. V podstate sú to „prémiovky“, určené priamo pre spotrebiteľa.
Trieda B je už o čosi menej reprezentatívna. Používa sa hlavne v potravinárskom priemysle, kde nejde až tak o estetiku vajíčka, ale o jeho obsah.
Označenia veľkosti vajec
No a veľkosť? Tá sa udáva podľa hmotnosti jedného vajca.
Sú štyri hlavné kategórie – S, M, L a XL – od malých drobcov pod 53 gramov až po poriadne kúsky nad 73 gramov. Pri bežnej konzumácii to možno veľmi neriešite, ale pri pečení môže veľkosť zohrať významnú rolu. Recept s troma veľkými vajíčkami a troma malými môže priniesť iný výsledok.
Kódy na vajíčkach: Tajomstvo ukryté na škrupine
Asi najznámejší a najzaujímavejší údaj je práve ten číselno-písmenový kód na vajci. Napríklad: 1-SK-2345. Čo všetko sa v ňom skrýva?
Prvé číslo hovorí o tom, ako sliepka žila:
- 0 – ekologický (bio) chov, sliepka behá po tráve, má prístup von, žerie bio krmivo.
- 1 – voľný výbeh, sliepka sa dostane von, ale nemá zaručené bio podmienky.
- 2 – podstielkový chov, sliepka žije v hale na podstielke, ale von sa nedostane.
- 3 – klietkový chov, sliepka celý život prežije v klietke.
A čo ďalšie označenia?
- Dvojpísmenový kód označuje krajinu pôvodu (napr. SK – Slovensko).
- Štvormiestne číslo identifikuje konkrétnu farmu.
Takže keď rozbijete vajíčko a vidíte tam 3-SK-1234, viete, že ho zniesla sliepka z klietkového chovu niekde na Slovensku, na farme číslo 1234. Znie to trochu smutne? Možno. Ale aj preto má zmysel tieto kódy poznať a vedieť, že máme na výber.
Depositphotos, Canva
Značenie na obale vajíčok
Na obale by ste vždy mali nájsť triedu vajec (A alebo B), veľkostnú kategóriu, krajinu pôvodu, spôsob chovu (často aj ikonku alebo obrázok sliepky v poli/klietke), počet vajec a dátum minimálnej trvanlivosti. Niekedy aj tip, že vajíčka máte skladovať pri teplote medzi 5 až 18 °C. Ak vám tam niečo chýba, je to dôvod na otázku.
Vedeli ste, že obal vajec môže klamať?
Možno ste si už všimli, že na obale vajíčok býva uvedené „Slovensko“ alebo „Slovenský výrobok“, ale keď sa pozriete na samotné vajíčka, kód na škrupine začína napríklad CZ alebo PL. Nie je to chyba, ale zákonom dovolená nepresnosť, ktorá môže byť trochu mätúca.
Obal totiž musí obsahovať informáciu o mieste triedenia a balenia, no nemusí nutne zodpovedať krajine, kde boli vajíčka skutočne znesené. To znamená, že napríklad vajcia z Poľska môžu byť dovezené na Slovensko, tu pretriedené a zabalené – a na obale sa potom objaví „Krajina balenia: Slovensko“. No samotné vajíčka budú stále poľské, čo vám prezradí len ten malý kód na škrupine: napríklad 3-PL-xxxx.
Preto, ak vám záleží na skutočnom pôvode, nepozerajte len na krabicu. Kód na škrupine je vaša jediná istota. Tam je pravda, aj keď nie vždy na prvý pohľad jasná.
Označovanie vajec z dvora: Menej papiera, viac dôvery?
Keď kupujete vajcia priamo od farmára alebo od susedy, ktorá má päť sliepok a veľké srdce, stále platia určité pravidlá – aj keď vo voľnejšom režime.
Vajíčka nemusia byť označené kódom priamo na škrupine, ale na obale by mala byť uvedená aspoň adresa predajcu, dátum znášky alebo minimálna trvanlivosť. A pozor – predaj z dvora len priamemu spotrebiteľovi, teda nie do obchodov či reštaurácií.
Časový rámec je jasný – vajcia z dvora sa môžu predávať najviac do 21 dní od znesenia. Takže ak máte podozrivo lesklé vajíčka v košíku od babky, pokojne sa spýtajte, kedy boli znesené. Seriózny predajca vám to rád povie.
Ako spoznať čerstvé vajíčko aj bez údajov z obalu? Jednoduchý test z kuchyne
Ak chcete vedieť, či je vaše vajíčko ešte v poriadku, nemusíte byť Sherlock Holmes. Stačí vám pohár vody.
Vložte vajce do pohára alebo misky s vodou a sledujte:
- Čerstvé vajíčko klesne na dno a ostane ležať na boku.
- Niekoľkodňové vajíčko sa postaví špičkou nahor, ale stále zostane ponorené.
- Staré vajíčko vypláva na hladinu – to je jasný znak, že by ste ho mali radšej nechať tak.
Tento jednoduchý trik funguje preto, že vaječná škrupina je pórovitá. Čím je vajce staršie, tým viac vzduchu sa doň dostane a tým ľahšie pláva.
Farba žĺtka: Nie všetko je tak, ako sa zdá
Ďalším mýtom je predstava, že čím sýtejší, tmavší žĺtok, tým kvalitnejšie a zdravšie je vajce. Realita je však trochu iná.
Farbu žĺtka ovplyvňuje hlavne strava sliepky – nie jej šťastie alebo druh chovu. Sliepky, ktoré majú prístup k čerstvej tráve a prírodným zdrojom potravy, zvyčajne produkujú žĺtky s krásnou oranžovou farbou. Ale aj vo veľkochovoch sa do krmiva často pridávajú prírodné pigmenty, ako je kukuričný glutén alebo extrakt z lucerny, ktoré farbu žĺtka zvýraznia.
Takže žiarivý žĺtok síce poteší oko, ale s kvalitou alebo výživovou hodnotou vajíčka nemusí mať nič spoločné. Najspoľahlivejší ukazovateľ kvality zostáva spôsob chovu a čerstvosť vajíčka. Naša rada znie: ak chcete skutočne podporiť kvalitu a dobré podmienky chovu, sledujte hlavne prvé číslo v kóde (0 – bio chov, 1 – voľný výbeh), nie len farbu žĺtka.
Vajíčko môže byť bio, z výbehu alebo z klietky, veľké ako päsť alebo malinké ako prepeličie – a každý ten detail vám niečo hovorí o tom, ako žila sliepka, ktorá ho zniesla. Vedieť čítať kódy a označenia vám pomôže rozhodovať sa zodpovedne.
A keď už máte doma tie najlepšie vajíčka? Tak šup s nimi na panvicu alebo do koláča. A nezabudnite – tie z dvora si zaslúžia zvláštnu opateru.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
