Možno ste už počuli záhradnícku mantru „správna rastlina, správne miesto“. Táto užitočná fráza znamená, že ak si vo svojej záhrade vyberiete miesto, ktoré už má vhodné podmienky pre ideálny rast konkrétnej rastliny, rastlina bude s veľkou pravdepodobnosťou prekvitať. Naopak, ak ju nútite rásť v menej ako optimálnych podmienkach, rastline sa dariť nebude. Zvyčajne tento prístup funguje.
Niekedy však, bez ohľadu na to, koľko starostlivosti ste rastline venovali, jednoducho odmieta prosperovať bez zjavného dôvodu. V tomto bode skúmame nekonečný zoznam možných príčin, ako sú zmeny mikroklímy, prehliadnuté požadované podmienky pestovania, neznáme vystavenie nadmernému postreku herbicídu alebo všetkých možných škodcov. Ak sa vám tento scenár stal a nenašli ste príčinu toho, prečo sa vašim rastlinám nedarí, možno je na vine iná rastlina.
Počuli ste o už o alelopatii? Vedeli ste, že medzi rastlinami existujú určité vzťahy, ktoré ovolyvňujú ich rast? Ako sadiť v záhrade podľa alelopatie?
Neprehliadni: Najčastejšie chyby pri pestovaní rastlín v záhrade - robíte ich aj vy?
Alelopatické vzťahy rastlín - vzájomná pomoc rastlín
Slovo alelopatia sa prvýkrát objavilo v tlači v roku 1937, kedy ho rakúsky botanik Hans Molisch definoval ako „vplyv rastlín na seba“. O viac ako 80 rokov neskôr vedci považujú alelopatiu za chemický jazyk medzi rastlinami, v ktorom sú slová prchavé organické zlúčeniny (VOC) uvoľňované koreňmi, stonkami a listami.
Niektoré rastliny majú schopnosť ovplyvňovať svojich bezprostredných susedov produkciou a uvoľňovaním toxických chemických zlúčenín do pôdy alebo vzduchu. Keď sú tieto chemikálie absorbované susednou rastlinou, môžu inhibovať (spomaliť, utlmiť) rast alebo dokonca zabiť rastlinu. Rastlina produkujúca toxíny znížiju konkurenciu o dostupné zdroje a dominuje vo využívaní týchto zdrojov, ktoré boli určené pre vaše rastliny.
Alelopatia je teda biologický fenomén, pri ktorom jedna rastlina ovplyvňuje rast, prežitie a reprodukciu iných rastlín prostredníctvom výroby chemických zlúčenín, ktoré sa uvoľňujú do prostredia. Tieto chemikálie, známe ako alelochemikálie, môžu mať rôzne účinky na iné rastliny v blízkosti, vrátane inhibície alebo podpory rastu.
Stromy sú skvelými príkladmi alelopatie v rastlinách. Napríklad veľa stromov používa alelopatiu na ochranu svojho priestoru pomocou koreňov na vytiahnutie väčšieho množstva vody z pôdy, takže iné rastliny nemôžu prosperovať. Niektorí používajú svoje alelochemikálie na inhibíciu klíčenia alebo na zabránenie rozvoja blízkeho rastlinného života.
Pozri aj: Najlepší materiál na skleník: Ako si vybrať ten správny?
Depositphotos
Ako sadiť rastliny podľa alelopatie? Ktoré rastliny spoločne prosperujú?
Vzájomné vzťahy rastlín môžete využiť napríklad kombináciou levandule spolu s ružami. Levanduľa totiž patrí medzi rastliny odpudzujúce vošky, ktoré sa živia práve ružami.
Vzájomná pomoc rastlín sa prejaví aj pri mrkve a cibuli alebo póre. K ním sa ešte hodí majoránka, pretože odpudzuje mravcov a slimákov a zároveň zlepšuje susedným rastlinám vôňu a chuť.
Postrachom kapusty je mlynárik. Tento hmyz odpudzuje ďatelina, ktorá tiež bráni rastu buriny. Kapustu môžu napadnúť aj skočky. Svojou vôňou ju však dokáže ochrániť mäta. Práve bylinky patria medzi rastliny odpudzujúce škodcov. Ich výrazné vône odpudzujú slimákov. Ku kapuste, brokolici či karfiolu môžete vysadiť aj šalviu alebo tymian.
Kapuste sa darí aj v kombinácií s paradajkami.
Bazalka a rajčiaky sú výbornými susedmi pretože bazalka odpudzuje komáre a muchy.
Cesnak chráni pred hubovými ochoreniami, a preto je dobré ho sadiť pri ovocných drevinách a jahodách.
Pažítka dokáže chrániť okolité rastliny pred plesňou. Zasaďte ju k mrkve, uhorkám alebo jahodám.
Fenikel svojou vôňou láka užitočný hmyz, ktorý sa živí bielymi muškami. Vysaďte ho teda tam, kde sa títo nezvaní hostia pohybujú.
Aksamietnica rastliny chráni pred háďatkami. Hodí sa k zemiakom, jahodám a cesnaku.
Niektoré rastliny, ako je napríklad rukola alebo horčica, majú alelopatické účinky, ktoré môžu pomôcť potlačiť rast burín. Ich výsadba na okrajoch záhonov alebo medzi riadkami môže prirodzeným spôsobom znižovať burinu v záhrade.
Ochrana rastlín pomocou bylín - výborná kombinácia je vždy rastlina spolu s bylinkou.
Princípy alelopatie
Záhradkári môžu zvládnuť alelopatiu vo svojich záhradách tým, že sa naučia, ktoré rastliny môžu byť alelopatické a ktoré rastliny sú náchylné na rastlinné toxíny. S týmito znalosťami môžete podľa toho navrhnúť svoju záhradu.
Výsadba podľa princípov alelopatie zahŕňa plánovanie výsadby tak, aby sa využívali prirodzené interakcie medzi rastlinami založené na ich schopnosti vylučovať chemikálie, ktoré ovplyvňujú rast susedných rastlín. Tento prístup môže pomôcť zlepšiť zdravie rastlín, zvýšiť úrodu a znížiť potrebu chemických pesticídov.
- Záhrady by mali byť v dostatočnej vzdialenosti od alopatických druhov stromov a rastlín.
- Citlivé rastliny nevysádzajte priamo pod alelopatické stromy alebo kríky; presuňte rastliny za koreňovú zónu.
- Tam, kde kedysi rástli alelopatické druhy môžete znova sadiť až po niekoľkých rokoch, aby sa zabezpečilo to, že sa všetky zvyšné korene rozložia.
- Vždy pohrabte listy, stonky a iné zvyšky rastlín, ktoré sú alelopatické.
- Nepoužívajte listy či iné časti alelopatických rastlín ako mulč.
- Zvyšky alelopatických rastlín by nemali byť kompostované, pokiaľ nechcete tieto chemikálie prenášať do pôdy.
Zaujme Ťa: Skontrolujte potrebu zavlažovania rastlín, bez dotyku s pôdou. Takto na to!
Depositphotos
Známe alelopatické rastliny
- Nechtík lekársky: Korene niektorých druhov nechtíka, konkrétne nechtíka francúzskeho (Tagetes patula), uvoľňujú v pôde chemikáliu, ktorá zabraňuje vyliahnutiu vajíčok háďatka koreňového.
- Kukurica: Vylučuje alelopatičné zlúčeniny, ktoré môžu inhibovať rast iných rastlín.
- Pšenica: Použitie pšenice medzi záhradnými radmi na kontrolu letnej buriny môže byť v horúcom počasí efektívnejšie ako väčšina iných mulčov.
- Orech: Orechové listy sú výborným mulčom, ak chcete na chvíľu potlačiť väčšinu buriny.
- Slnečnica: Podobne stonky a korene slnečnice vytvárajú fantastickú ochranu proti burine.
- Ľubovník bodkovaný: Rastlina vylučuje zlúčeniny do pôdy, ktoré môžu potlačiť rast okolitých rastlín.
- Rukola: Má schopnosť vylučovať chemikálie, ktoré môžu ovplyvniť rast susedných rastlín, a tiež môže pôsobiť ako prírodný herbicíd.
Druhy zeleniny, ako je kapusta, horčica, kel, repa, reďkovka, majú určité alelopatické vlastnosti. Napríklad horčica má schopnosť potlačiť mnohé hubové patogény v pôde, ak sa zapracuje do pôdy.
