Kráčajúca cibuľa, známa aj ako egyptská cibuľa alebo cibuľa poschodová, je fascinujúcou rastlinou, ktorá sa dokáže rozmnožovať úplne sama. Táto nenáročná rastlina je obľúbená nielen pre svoju schopnosť samostatného rozmnožovania, ale aj pre svoju odolnosť voči nepriaznivým podmienkam a chutnú úrodu.
Ak hľadáte rastlinu, ktorá si nevyžaduje veľkú starostlivosť, no zároveň dokáže produkovať chutné a praktické cibuľky, kráčajúca cibuľa je pre vás ideálnou voľbou. Môžete ju pestovať takmer kdekoľvek – v záhrade, na terase a balkóne či v kvetináči. Okrem svojej jedinečnej schopnosti „chodiť“ je mimoriadne odolná voči mrazom a škodcom, čo z nej robí skvelú alternatívu pre začínajúcich záhradkárov. Príroda si aj tentoraz našla geniálny spôsob, ako uľahčiť život pestovateľom.
Prečo sa cibuľa nazýva kráčajúca?
Cibuľa poschodová, známa aj ako „kráčajúca cibuľa“, získala svoj jedinečný názov vďaka nezvyčajnému spôsobu rozmnožovania a rastu. Na koncoch jej dlhých stoniek vyrastajú malé cibuľky, ktoré po dozretí postupne padajú na zem. Keď sa dotknú pôdy, rýchlo sa zakorenia a začnú rásť na novom mieste. Tento cyklus sa opakuje, pričom rastlina sa akoby „presúva“ po záhrade – krok za krokom, akoby kráčala.
Tento prirodzený spôsob rozmnožovania je pre kráčajúcu cibuľu typický a robí z nej fascinujúci fenomén medzi rastlinami. Na rozdiel od bežných druhov cibule, ktoré zostávajú na jednom mieste, táto cibuľa si dokáže nájsť nové stanovište sama, bez zásahu človeka. Vďaka tejto schopnosti je obľúbená medzi záhradkármi, ktorí ocenia jej nenáročnosť a schopnosť prispôsobiť sa rôznym podmienkam.
Kde sa vzala kráčajúca cibuľa?
Kráčajúca cibuľa má pôvod v strednej Ázii, kde sa pestovala už pred stáročiami. Hoci sa často označuje ako egyptská, nemá priamy pôvod v Egypte – tento názov skôr odkazuje na jej starobylosť a historické pestovanie na Blízkom východe, kde sa rýchlo rozšírila vďaka svojej nenáročnosti a schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam. Tradične ju pestovali farmári na miestach, kde iné plodiny nezvládali drsnejšie podnebie, čím si vyslúžila povesť odolnej a praktickej rastliny.
Do Európy a neskôr do Severnej Ameriky sa dostala pravdepodobne prostredníctvom obchodných ciest, kde si získala popularitu medzi záhradkármi. Jej schopnosť samostatne sa rozmnožovať, odolnosť voči mrazom a škodcom ju spravili neoceniteľnou súčasťou vidieckych záhrad. Pre svoju jedinečnosť je dodnes predmetom záujmu nielen záhradkárov, ale aj botanikov, ktorí ju považujú za jeden z najpozoruhodnejších druhov cibule.
Ako pestovať kráčajúcu cibuľu
Pestovanie kráčajúcej cibule je jednoduché a nenáročné, vďaka čomu je ideálna pre začínajúcich záhradkárov. Táto odolná rastlina si nevyžaduje špeciálne podmienky, no najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovišti s dobre priepustnou, humóznou pôdou.
Cibuľky vysádzajte na jar alebo na jeseň priamo do zeme, pričom ich umiestnite približne 3 – 5 cm hlboko a 15 – 20 cm od seba. V priebehu rastu sa na vrcholoch stoniek vytvárajú malé cibuľky, ktoré časom padnú na zem a zakorenia sa, čím sa rastlina „presúva“ ďalej.
Starostlivosť o kráčajúcu cibuľu je minimálna. Potrebuje pravidelnú, ale miernu zálievku – premočená pôda môže spôsobiť hnilobu cibuliek.
Táto odolná rastlina je mimoriadne mrazuvzdorná, čo znamená, že ju môžete ponechať v záhrade počas zimy bez obáv o jej prežitie. Na jar sa opäť zobudí a začne produkovať nové listy. Okrem toho je prirodzene odolná voči väčšine škodcov a chorôb, takže ju netreba chemicky ošetrovať.
Ak chcete rastlinu kontrolovať a predchádzať jej nekontrolovanému šíreniu, pravidelne zbierajte vrchné cibuľky a využívajte ich v kuchyni. Kráčajúca cibuľa je vďaka svojej nenáročnosti skvelým doplnkom záhrady, ktorý prináša úžitok po celý rok.
Freepik.com
Sezónnosť a úroda kráčajúcej cibule
Kráčajúca cibuľa poskytuje úrodu počas väčšiny roka, čo ju robí mimoriadne praktickou rastlinou. Mladé listy môžete začať zbierať už na jar, keď rastlina začne pučať, a využívať ich podobne ako pažítku. V priebehu leta sa na vrcholoch stoniek objavujú malé cibuľky, ktoré dozrievajú na konci sezóny. Tieto vrchné cibuľky môžete zbierať na jeseň, no ak ich necháte na rastline, prirodzene spadnú na zem a zakorenia sa, čím si rastlina zabezpečuje ďalší cyklus rastu.
Zozbierané cibuľky uchovávajte v suchu a chlade, napríklad v pivnici alebo na tmavom mieste, kde vydržia niekoľko mesiacov. Táto schopnosť dlhodobého skladovania z nej robí praktický zdroj čerstvej zeleniny aj počas zimy. Ak plánujete listy a cibuľky konzumovať čerstvé, odporúča sa zbierať ich postupne, aby si rastlina zachovala vitalitu. Kráčajúca cibuľa tak prináša úžitok počas celého roka, pričom si vyžaduje len minimálnu starostlivosť.
Využitie cibule poschodovej
Cibuľa poschodová je mimoriadne všestranná rastlina, ktorá si nájde uplatnenie v kuchyni, prírodnej medicíne aj ako praktická súčasť záhrady. Jej mladé cibuľky a listy sú chutné, šťavnaté a vhodné na okamžitú konzumáciu. Listy môžete použiť podobne ako pažítku – skvelo dochutia polievky, omáčky, šaláty či nátierky. Malé vrchné cibuľky zas môžu nahradiť klasickú cibuľu v teplej kuchyni, či už v gulášoch, praženiciach alebo zeleninových zmesiach. Výhodou je ich jemnejšia chuť a praktická veľkosť.
Okrem kulinárskeho využitia má cibuľa poschodová aj liečivé účinky. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a antibakteriálnych látok, ktoré podporujú imunitu, bojujú proti infekciám a pomáhajú pri prechladnutí.
Jej šťavu môžete použiť ako prírodný prostriedok na dezinfekciu drobných rán alebo zmiernenie bodnutí hmyzom. V záhrade plní úlohu prírodného odpudzovača škodcov, pričom jej nenáročnosť a schopnosť samostatného rozmnožovania z nej robia ideálnu rastlinu pre každého záhradkára. Cibuľa poschodová je tak nielen chutnou, ale aj užitočnou rastlinou s mnohostranným využitím.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik.com
